Rímskokatolícky kostol v Tarnove postavený v rokoch 1821 – 1826 ako národná kultúrna pamiatka je zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, ktorá je patrónkou obce a oslavuje sa 25. novembra.
Sv. Katarína Alexandrijská sa narodila koncom 3. storočia v Alexandrii, Egypt. Zomrela medzi r. 311 -313 v Alexandrii.
Životopisné údaje o sv. Kataríne sa nám dochovali len v podobe legiend. Podľa nich sa Katarína – dcéra kráľa Kosta na rodila v egyptskej Alexandrii. Bola neobyčajne krásna a vysoko vzdelaná. Významným zlomom v jej živote bolo stretnutie s pustovníkom, ktorý jej rozprával o Ježišovi Kristovi. Z jeho rozprávania pochopila, že jej symbolickým ženíchom bude Ježiš Kristus, a nie syn cisára Maximina s ktorým ju tajne zasnúbila jej matka bez Kataríninho vedomia.
Onedlho po Kataríninom krste sa v Alexandrii slávila obeta ku cti pohanských modiel. Aj Katarínu vyzvali, aby sa tejto obety zúčastnila. Tá tam však šla iba preto, aby vysvetlila cisárovi Maximinovi, že pohanskí bohovia sú modly. Mimoriadnou výrečnosťou sa jej podarilo dostať cisára do úzkych a následne aj obrátiť na kresťanstvo 50 najlepších filozofov, ktorí ju mali pôvodne usvedčiť z omylov. Zúriaci cisár Maximinus dal všetkých upáliť na hranici. Katarínu zajali a vrhli do žalára. Podstúpila kruté mučenie, bola bičovaná, lámaná na kolese obitom klincami, ktoré sa však polámalo ( preto sa často znázorňuje so zlomeným kolesom ) a dlhé dni ponechaná bez potravy. Vždy sa však zázračne uzdravila.
Cisár Maximinus zdesený jej zázrakmi ju dal napokon sťať mečom s ktorým sa sv. Katarína tiež zvykne zobrazovať. Jej pozostatky boli podľa legendy zázračne prenesené na horu Sinaj, kde sú dodnes uložené v kláštore sv. Kataríny. Sv. Katarína bola uctievaná predovšetkým v stredoveku a je patrónkou dievčat, panien a manželiek, učiteľov, študentov a žiakov, teológov, filozofov a rečníkov, univerzít, knižníc a nemocníc a všetkých povolaní majúcich do činenia s kolesom alebo nožom – napr. kolárov, hrnčiarov, mlynárov, šičiek, kníhtlačiarov, obuvníkov.